Bl. Zdenka Schelingová

Sestra Zdenka Cecília Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave. Otec Pavol Scheling bol roľníkom a matka Zuzana, rod. Pániková, sa venovala starostlivosti v domácnosti o jedenásť detí.

Sestra Zdenka sa narodila ako desiata v poradí. Bola pokrstená 27. decembra 1916 a pri krste dostala meno Cecília. Rodičia Pavol a Zuzana jej dali vzornú náboženskú výchovu. Cecília si skoro uvedomila, že Pán Boh ju pozýva, aby sa mu zasvätila v duchovnom povolaní.

Svoje zasvätenie Pánu Bohu sa rozhodla urobiť v Kongregácii Milosrdných sestier Svätého kríža. Po absolvovaní zdravotnej školy a po predpísanej rehoľnej formácii sa Pánu Bohu natrvalo zasvätila 28. januára 1943 doživotnými rehoľnými sľubmi.

Sestra Zdenka Schelingová pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave ako ošetrovateľka a neskoršie až do svojho zatknutia ako laborantka na röntgenovom oddelení. Službu chorým konala s radostným duchom, príkladnou obetavosťou a hrejivou láskou.

Po politickej zmene v bývalom Československu Komunistická strana začala predovšetkým od roku 1950 otvorené prenasledovanie Katolíckej cirkvi.

Rehoľná sestra Zdenka sa vo februári 1952 podieľala na príprave úteku najprv jedného nespravodlivo väzneného kňaza z nemocnice v Bratislave a potom 6 nespravodlivo väznených katolíckych kňazov z väzenia v Bratislave. Riskovala, aby ich zachránila pred veľkým utrpením a nebezpečenstvom smrti. Útek kňaza z nemocnice bol úspešný, ale útek kňazov z väzenia sa nevydaril, ba ukázalo sa, že išlo o pascu, ktorú zlomyseľne pripravila vtedajšia Štátna bezpečnosť. Následne bola sestra Zdenka 29. februára 1952 zatknutá. Vo vyšetrovacej väzbe musela zniesť neľudské vypočúvanie a kruté mučenie. Nakoniec bola 17. júna 1952 odsúdená za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Nespravodlivý trest si odpykávala postupne vo väzniciach v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a v Prahe na Pankráci.

Sestra Zdenka od svojho zatknutia do posledných chvíľ svojho pozemského života znášala všetky utrpenia s hrdinskou trpezlivosťou, s vedomou ochotou aj zomrieť pre Boha a pre dobro Cirkvi a bez akejkoľvek nenávisti voči tým, ktorí jej ubližovali.

Už v prvých mesiacoch väzenia sa u nej prejavili vážne zdravotné problémy, ktoré sa postupom času ešte zhoršovali. Keď bolo takmer isté, že jej pre vážny zdravotný stav ostáva iba niekoľko týždňov života, prepustili ju 16. apríla 1955 z väzenia.

Sestra Zdenka, vysilená väzením a ťažkou chorobou, prežívala posledné obdobie svojho pozemského života v Trnave, kde aj nakoniec 31. júla 1955 zomrela. Pohreb sa konal 2. augusta 1955 v Trnave. Dnes je telo blahoslavenej sestry Zdenky pochované v Podunajských Biskupiciach. Sestra Zdenka zavŕšila svoju pozemskú púť za Kristom vo vedomí, že „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13).

Bratislavsko-trnavský arcibiskup-metropolita Mons. Ján Sokol dňa 18. septembra 2000 otvoril diecézny proces blahorečenia a 14. septembra 2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú.

Liturgická spomienka blahoslavenej Zdenky, panny a mučenice, sa slávi každoročne 30. júla. V marci 2014 bol ukončený proces skúmania zázraku na príhovor sestry Zdenky a táto kauza bola posunutá do Vatikánu. Po uznaní tohto zázraku budeme môcť očakávať kanonizáciu sestry Zdenky.