Bl. Vasiľ Hopko

Mons. ThDr. Vasiľ Hopko, gréckokatolícky pomocný biskup v Prešove a titulárny biskup midilenský, sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské, okres Bardejov. Štúdiá v Prešove na Kráľovskom katolíckom gymnáziu (1915 – 1919) a na Slovenskom evanjelickom kolegiátnom gymnáziu (1919 – 1923) ukončil maturitou s vyznamenaním. Teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove, ktorú ukončil v roku 1928. Kňazskú vysviacku prijal 3. februára 1929 v Prešove. Následne bol ustanovený za administrátora farnosti Pakostov. Keď bola erigovaná farnosť v Prahe, kde vtedy žilo veľa gréckokatolíkov z celého Československa, a kanonicky ju potvrdila aj Svätá stolica, biskup P. P. Gojdič OSBM vymenoval Vasiľa Hopku za jej prvého farára. Tu pôsobil do 14. februára 1936. Za aktívnu pastoračnú prácu bol v roku 1936 ocenený titulom monsignor. Od 15. septembra 1936 do 31. augusta 1941 bol špirituálom kňazského seminára v Prešove, kde sa venoval duchovnej formácii gréckokatolíckeho kňazského dorastu. Roku 1937 sa stal konzistoriálnym konzultorom a venoval sa aj katechetike na prešovskom učiteľskom ústave. V apríli 1940 sa stal doktorom posvätnej teológie. Od 1. septembra 1941 bol biskupským tajomníkom. A hoci od roku 1943 pôsobil ako profesor pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove, jeho vymenovanie za profesora potvrdila Slovenská národná rada po rôznych prieťahoch s konkurzom až 4. apríla 1945, so spätnou platnosťou iba od 15. januára 1945.

Dňa 11. mája 1947 ho prešovský sídelný biskup blahoslavený P. P. Gojdič OSBM vysvätil za biskupa. Spolusvätiteľom bol pražský arcibiskup ThDr. Josef Beran. Svätý Otec Pius XII. vymenoval nového biskupa za titulárneho biskupa midelenského a pomocného biskupa prešovského. V školskom roku 1947/1948 pôsobil aj ako dekan Vysokej školy bohosloveckej v Prešove.

Dňa 27. februára 1950 Predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe rozhodlo o likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Na základe uznesenia KV KSS v Prešove bola 27. marca 1950 nariadená izolácia obidvoch gréckokatolíckych biskupov. Bola to prvá izolácia katolíckych biskupov na Slovensku.  Pri smutných okolnostiach Prešovského soboru 28. apríla 1950 štátna moc postavila Gréckokatolícku cirkev mimo zákona. Blahoslavený biskup ThDr. Vasiľ Hopko sa ocitol v domácom väzení, neskôr bol internovaný v kláštore v Báči pri Šamoríne a potom vo františkánskom kostole v Hlohovci. Tu bol 18. októbra 1950 zatknutý a po vyše roku veľmi krutého vyšetrovania bol 24. októbra 1951 oddelením Štátneho súdu v Bratislave odsúdený. Rozsudok znel: 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 Kčs, strata čestných občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku. Tým sa začala strastiplná krížová cesta blahoslaveného Vasiľa po neľudských komunistických väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. S vážne podlomeným zdravím ho 12. mája 1964 prepustili podmienečne na 3 roky – „zo zdravotných dôvodov a za dobré správanie“.

Počas väzenia, ktoré trvalo 13 rokov, 6 mesiacov a 24 dní, znášal tvrdý väzenský režim, charakterizovaný fyzickým nátlakom, morálnym utrpením, malým množstvom stravy, zimou, nedostatočnou lekárskou starostlivosťou. Všetky tieto faktory zapríčinili trvalé podlomenie jeho zdravotného stavu. Po prepustení žil až do začiatku roku 1968 v Charitnom domove v Oseku v severných Čechách, kde bol v domácom väzení a stále sledovaný príslušníkmi ŠtB. Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v júni 1968 vykonával blahoslavený Vasiľ síce funkciu svätiaceho biskupa, ale plne rehabilitovaný nebol. Jeho trest bol v rokoch 1968 – 1970 iba zrušený. Ako len orgány štátnej moci mohli a v čom sa dalo, naďalej biskupa Hopku prenasledovali a robili naňho silné nátlaky, aby ho všemožne obmedzovali a strpčovali mu život. Úplne mu zničili zdravie, a to všetko pre to, že nikdy nezradil svoju Cirkev ani za cenu ohrozenia života. Zaiste to jeho prenasledovatelia robili s vedomím, že biskup Vasiľ Hopko, ako aj biskup Pavol Peter Gojdič ostali verní svojej ťažko skúšanej Gréckokatolíckej cirkvi, svojim kňazom i veriacim, a tým zachovali jednotu so Svätým Otcom a Rímom, ktorá tu vždy bola a vďaka im sa v čase veľkej skúšky viery v celej tejto Cirkvi uchovala.

Zomrel, ako je uvedené aj v správe o prehliadke mŕtveho, na následky väzenia 23. júla 1976 v Prešove. Jeho telesné pozostatky boli uložené do krypty v katedrálnom Chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove. Počas exhumácie bola v jeho telesných ostatkoch toxologickou skúškou potvrdená nadmerná prítomnosť jedu arzénu, ktorý podľa analýz musel byť podávaný v malých dávkach po dlhý čas.

Z vernosti ku Kristovi a Katolíckej cirkvi sa obetoval a prijal všetky väzenia a fyzické a psychické utrpenia so zodpovednosťou, s odvahou a pevnou vierou. Jeho prenasledovatelia boli poháňaní nenávisťou ku katolíckej viere. Stal sa teda mučeníkom pre vieru: obetoval svoj život pre Krista a pre Cirkev a zomrel ex aerumnis carceris.

Svoje biskupské heslo „Aby všetci jedno boli“ vo svojej biskupskej službe naplnil. Vo veľkej a ťažkej mučeníckej skúške s Božou pomocou obstál. V plnosti sa na ňom vyplnili Kristove slová: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“ (Mt 5, 11-12)

Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.

Gréckokatolícka cirkev slávi sviatok blaženého hieromučeníka Vasiľa Hopka 11. mája.