Anketa
Chcel by som povzbudiť všetkých našich farníkov, Petržalčanov, Bratislavčanov i ostatných, ktorým záleží na budúcom urbanistickom vývoji výnimočného a symbolického miesta tzv. „Pápežskej lúky“ pri kostole Svätej rodiny v Petržalke, aby sa zapojili do tejto ankety, ktorá je dobrou iniciatívou, ktorej zámerom je vytvoriť občiansku diskusiu a zaangažovanosť: https://kdh.sk/anketa/
Skúsenosť nás učí, že tzv. “pápežská lúka” a k nej priľahlé priestranstvo kostola Svätej rodiny vnímajú a využívajú mnohí Petržalčania ako miesto oddychu, prechádzok (matky s deťmi, dôchodcovia), voľnočasových aktivít (púšťanie šarkanov) atď. Je to symbolické miesto, ktoré poznajú nielen Petržalčania, ale na celom Slovensku, v súvise s historickou návštevou Jána Pavla II. a blahorečením Titusa Zemana a mnohých iných dôležitých cirkevných udalostí. Miesto sa ponúka, nielen pre veriacich, aby bolo miestom stretania, harmónie a oddychu v centre Petržalky. Urbanistickí projektanti by mali brať do úvahy prepojenie medzi obytným priestorom a správaním ľudí, potrebujú poznatky, ktoré umožňujú pochopiť procesy, symboliku a správanie osôb, musia brať do úvahy aj hodnotu, ktorou je kvalita života osôb, ich harmónia so životným prostredím, stretnutia a vzájomná pomoc. Aj preto je veľmi dôležité, aby názory miestnych obyvateľov prispievali k analýze urbanistického plánovania. Je potrebné mať starosť o verejné priestory, orientačné body a kľúčové stavby miest, ktoré posilňujú náš zmysel pre príslušnosť, náš pocit zakorenenosti, naše „cítenie sa ako doma“ v meste, ktoré nás obklopuje a zjednocuje. “Aké sú krásne mestá, ktoré aj vo svojom architektonickom pláne sú plné priestorov, čo spájajú, vytvárajú vzťahy a umožňujú spoznávať druhých.” (Evangelii gaudium). Je dobré budovať niektoré verejné miesta (park, fontána, pamätník, scenéria, námestie), ktoré by chránili, ozdravovali, zlepšili alebo skrášlili niečo, čo patrí všetkým. Okolo nich sa rozvíjajú alebo obnovujú zväzky a vytvára sa nové miestne spoločenské tkanivo. Takto sa spoločenstvo oslobodzuje od konzumnej ľahostajnosti. Znamená to tiež kultivovať spoločnú identitu a históriu, ktorá sa uchováva a odovzdáva. Integrálna ekológia takéto miesta vníma ako ozdravenie pre mestský chaos, dopravné problémy a vizuálne a akustické znečistenie.
G. K. Chesterton sa zamýšľa, čo spôsobuje skutočnú oddanosť k nejakému miestu. Spomína londýnsku štvrť zvanú Pimlico, ktorá bola bezvýznamnou štvrťou, ale v 19. storočí zaznamenala nebývalý rozvoj. Chesterton sa zamýšľa: „Predpokladajme, že sa stretneme s nejakou zúfalou vecou, dajme tomu so štvrťou Pimlico. Ak premýšľame nad tým, čo je naozaj najlepšie pre Pimlico, niť myslenia nás dovedie k trónu mystiky a despotizmu. Nestačí, ak človek vyjadrí iba svoj nesúhlas s Pimlicom: v tom prípade si podreže hrdlo alebo sa odsťahuje do Chelsea. Nie, určite nestačí, ak človek bude Pimlico schvaľovať, lebo potom by zostalo také isté, čo by bolo hrozné. Jediným východiskom môže byť, že ho niekto bude milovať: milovať ho transcendentným putom a bez ľudských dôvodov. Ak by sa našiel človek, ktorý by Pimlico miloval, potom by sa týčilo slonovinovými vežami a zlatými vrcholmi. Odelo by sa tak, ako sa odieva žena, keď je milovaná. Pretože ozdoba sa nedáva preto, aby zakryla hrozné veci, ale preto, aby zdobila veci, ktoré sú už zbožňované. Matka nedá svojej dcére modrú mašľu, lebo by bez nej bola škaredá. Milenec nedá svojej milej náhrdelník, aby jej zakryl krk. Ak by ľudia Pimlico milovali tak, ako matky milujú deti len preto, lebo sú ich, stalo by sa toto mesto za rok či dva krajším ako Florencia. … Morálka sa nezačala tak, že jeden človek povedal druhému: „neudriem ťa, ak ma ty neudrieš.“ Po takej transakcii niet ani stopy. Je tu však stopa toho, že obaja muži povedali: „Nesmieme sa biť na posvätnom mieste.“ Morálku získali tak, že chránili svoje náboženstvo. Nepestovali odvahu. Bojovali za svätyňu a zistili, že sa stali odvážnymi.„
Chesterton pokračuje v uvažovaní a odhaľuje skutočný zdroj lásky k nejakému miestu: „Vráťme sa k najtemnejším koreňom civilizácie. Nájdeme ich zauzlené okolo nejakého posvätného kameňa alebo okolo posvätnej studne. Ľudia najprv preukazovali úctu k nejakému miestu, potom preň získavali slávu. Nemilovali Rím, pretože bol veľký. Bol veľký, lebo ho milovali.„
Petržalčania nepochybne majú Petržalku radi. Aj toto je príležitosť niečo pre ňu urobiť. Neodkladajte to: je možné sa zapojiť do konca júla: https://kdh.sk/anketa/
o. Juraj Vittek