Územie Starého hája patrí dvom petržalským farnostiam; okrem tej našej aj farnosti na Daliborovom námestí. „Deliacou čiarou“ je Starohájska ulica. Ale nedá sa nespomenúť malá kaplnka neďaleko Dostihovej dráhy, ktorá je pamiatkou na to, čo si prežili pôvodní obyvatelia Petržalky. Mnohí aj naši farníci radi využívajú lužný lesík, resp. jeho pozostatok na víkendové popoludňajšie či večerné prechádzky, ale poriadne ani nevedia, okolo akej pamiatky prechádzajú.
V turistickom sprievodcovi z roku 1931 sa dočítame: „Ak sa od parkovej hviezdice pustíme ku starej františkánskej veži, po prekročení parkovej hrádze a železničného viaduktu, prídeme do krásnej topoľovej aleje. Po ľavej strane sú športové ihriská futbalových spolkov, po pravej však ohromná plocha niekdajšieho Závodišta, kde sa konávali chýrne bratislavské konské dostihy. Po 15 minútovej prechádzke prídeme ku starej Strelnici, jednoduchému ale chýrnemu hostíncu. Cez tadeto tečúce rameno Dunaja (Karlburgerarm) vedie malý mostík, u ktorého sa tiež prenajímajú člnky. V pravo nás cesta dovedie k hájovni Starého hája, kde sa podávajú jedlá i nápoje. Pred hájovnou je kamenný kríž s nápisom:
„Zur Errinerung an 1809 von den Burgern Pressburgs 1869.“
Podľa podania vyplavila tu veľká povodeň v roku 1809 jeden drevený kríž. Keďže sa on nik nehlásil, bol postavený pri hájovni. Časom spráchnivel, a na jeho mieste bol postavený v roku 1869 terajší kamenný kríž. Povedľa je podstavec s večerným zvonom“.
Krásna topoľová alej už neexistuje. Dokonca ani pôvodné Závodište. To sa nachádzalo niekde na mieste dnešnej Hrobákovej a Dudovej ulice – stoja tam teda paneláky. V hájovni sa už jedlá a nápoje nepodávajú (hájovňa stojí dodnes pri kaplnke, ale v areáli dostihovej dráhy). Zostala iba kaplnka s kamenným krížom a na vrchu s malou zvonicou s jedným zvonom, ktorá pripomína problémy a starosti obyvateľov Petržalky. I keď zmenila okolité prostredie a nie je uprostred lesa, ale uprostred sídliska. Najväčšieho na Slovensku.
