Územie Starého hája patrí dvom petržalským farnostiam; okrem tej našej aj farnosti na Daliborovom námestí. „Deliacou čiarou“ je Starohájska ulica. Ale nedá sa nespomenúť malá kaplnka neďaleko Dostihovej dráhy, ktorá je pamiatkou na to, čo si prežili pôvodní obyvatelia Petržalky. Mnohí aj naši farníci radi využívajú lužný lesík, resp. jeho pozostatok na víkendové popoludňajšie či večerné prechádzky, ale poriadne ani nevedia, okolo akej pamiatky prechádzajú.
Nachádzame sa na zvláštnom a vzácnom mieste Petržalky, ktoré odkazuje na čas, kedy tu ešte žiadne sídlisko nestálo. Bolo to pred 210 rokmi. V Petržalke tých čias, teda v Engerau či Ligetfalu stál vtedy už takmer storočie kostol. Obyvatelia boli prevažne katolíci, žili tu aj evanjelici augsburského vyznania. Už András Vályi svedčí v druhej polovici 18. storočia, že tu pôsobil kaplán a bol tu kostol zasvätený svätému Jánovi. V januári 1809. Bratislavu a predovšetkým Petržalku vtedy postihla najväčšia známa ľadová povodeň. Pravý breh Dunaja voda zaplavila natoľko, že nad jej hladinou zostali vyčnievať iba veža kostola a strechy niekoľkých miestnych domov. Podľa súdobých prameňov si živelná pohroma vyžiadala životy dvoch obyvateliek Petržalky, ktoré sa nepodarilo včas prepraviť na mestský breh. Miestni obyvatelia našli po svojom návrate v Petržalke všetko spustošené. Iba približne päť domov s pevnými základmi, beztak vážne poškodených, naznačovalo, že na tomto mieste krátko predtým stála obec. Keď voda celkom opadla, obyvatelia Petržalky začali s odstraňovaním škôd. Pri odpratávaní množstva predmetov, ktoré povodeň priplavila, bol v Starom háji nájdený drevený kríž. Bol zakliesnený medzi stromami a vedľa neho ležal mariánsky obraz. Obyvatelia, ktorí kríž našli, si zaumienili uverejniť o tom oznam v novinách, aby bolo možné vrátiť kríž jeho majiteľovi. Snaha však bola márna, nik sa neprihlásil. Preto sa rozhodli nechať kríž obnoviť, slávnostne ho vysvätiť a vztýčiť na mieste, kde bol objavený. Mariánsky obraz bol umiestený v nike na neďalekej hájovni, ktorá tu stojí dodnes.
Pôvodný drevený kríž v priebehu nasledujúcich desaťročí výrazne poznačil zub času. V roku 1844 sa preto členovia Streleckého spolku bratislavských mešťanov rozhodli nahradiť ho novým krížom s vyobrazením Ježiša Krista. Nový kríž vysvätil farár Kremlicska. Z jeho prejavu sa zachovali nasledujúce slová: „Odovzdávam Vám tento posvätený Svätý Kríž s prianím, aby ste každoročne na pamiatku tohto posvätenia vykonávali túto pamätnú slávnosť a Vašimi modlitbami k Bohu sa snažili od Vášho mesta odvrátiť povodne, požiare, vojny a mor“. Územie Petržalky prešlo v nasledujúcom období viacerými premenami, až sa napokon v 70. rokoch zmenilo na nepoznanie. Kaplnka sv. Kríža so svojím okolím však premenám času odolala a po svojej rekonštrukcii si dodnes zachováva atmosféru pokojného miesta spätého so zaujímavou históriou.
Krásna topoľová alej už neexistuje. Dokonca ani pôvodné Závodište. To sa nachádzalo niekde na mieste dnešnej Hrobákovej a Dudovej ulice – stoja tam teda paneláky. V hájovni sa už jedlá a nápoje nepodávajú (hájovňa stojí dodnes pri kaplnke, ale v areáli dostihovej dráhy). Zostala iba kaplnka s kamenným krížom a na vrchu s malou zvonicou s jedným zvonom, ktorá pripomína problémy a starosti obyvateľov Petržalky. I keď zmenila okolité prostredie a nie je uprostred lesa, ale uprostred sídliska. Najväčšieho na Slovensku.