„Kristovo tajomstvo Cirkev ohlasuje a slávi vo svojej liturgii, aby veriaci z neho žili a svedčili o ňom vo svete: Liturgia totiž, ktorou sa ,uskutočňuje dielo nášho vykúpenia‘, nadovšetko v božskej eucharistickej obete, najväčšmi prispieva k tomu, aby veriaci svojím životom prejavovali a iným odhaľovali Kristovo tajomstvo a skutočnú povahu pravej Cirkvi. Liturgia realizuje a ukazuje Cirkev ako viditeľný znak spoločenstva medzi Bohom a ľuďmi skrze Krista. Zapája veriacich do nového života spoločenstva. Vyžaduje, aby sa všetci na nej zúčastňovali „vedome, aktívne a s úžitkom“. Liturgia nevyčerpáva celú činnosť Cirkvi“: má ju predchádzať evanjelizácia, viera a obrátenie.“ (Katechizmus katolíckej Cirkvi, 1068-1072)
„Sviatosti Nového zákona, ustanovené Kristom Pánom a zverené Cirkvi ako činy Krista a Cirkvi, sú znakmi a prostriedkami, ktorými sa viera vyjadruje a upevňuje, vzdáva sa kult Bohu a uskutočňuje posväcovanie ľudí, a tak zvrchovane prispievajú k utváraniu, upevňovaniu a prejavovaniu cirkevného spoločenstva; preto tak posvätní služobníci, ako aj ostatní veriaci musia pri ich slávení preukazovať najvyššiu úctu a náležitú starostlivosť.“ (Kódex kánonického práva, kán. 840)
„Sväteniny sú posvätné znaky, ktorými sa ako istým napodobnením sviatostí naznačujú najmä duchovné účinky a na príhovor Cirkvi sa dosahujú.“ (kán. 1166 Kódexu kánonického práva)