Podobne ako minulý rok, aj tento rok pozývame pripojiť sa do pôstneho klubu abstinentov ctihodného Matta Talbota, ktorí sa zaviažu zrieknuť alkoholu počas celého pôstneho obdobia. Patrónom je írsky kandidát na blahorečenie, ktorý s hrdinskou vytrvalosťou dokázal celý život abstinovať napriek silnej závislosti na alkohole. Toto pozvanie nie je pre alkoholikov, hoci aj pre nich to môže byť veľkým povzbudením. Môžu tak urobiť aj tí muži či ženy, ktorí aj tak obyčajne alkohol nepijú. Môže to byť akt solidarity s tými, ktorí nevedia dostať alkohol pod kontrolu a na vyprosenie milosti zbavenia sa závislosti na alkohole. Nahlásiť sa môžete emailom: oratoriumsk@gmail.com. Počas pôstneho obdobia bude súčasťou tohto klubu abstinentov aj spoločná modlitba za ľudí závislých na alkohole a za ich rodiny poznačené touto pliagou. Členovia dostanú medailón ct. Matta Talbota (ak ho ešte nemajú).
Na jednej ulici v Dubline v Írsku v nedeľu Najsvätejšej Trojice v roku 1925 našli náhle zomrelého muža, ktorý sa uberal do blízkeho kostola. Previezli ho do nemocnice, ale nevedeli ho identifikovať, lebo nemal u seba žiadne doklady. Až o dva dni neskôr ho rozpoznala jeho sestra, ktorá ho hľadala. Nenosil pri sebe doklady, lebo hovorieval: „Boh ma rozpozná všade.“ Bol to blázon alebo svätec?
Volal sa Matt Talbot (Matthiew alebo Matúš). Narodil sa na predmestí Dublinu ako druhé z dvanástich detí v robotníckej rodine. Otec pracoval ako skladník na colnici, mama, on i jeho súrodenci pracovali príležitostne, často ako nádenníci pri rozličných druhoch práce. Írsko bolo v tom čase krajinou s veľkou produkciou kvalitného alkoholu, kto by nepoznal írsku whiskey a pivo. V írsku bolo teda nadmerné užívanie alkoholu rozšírené, nevynímajúc rodinu Talbotovcov, ktorá bola poznačená opilstvom otcom počnúc. Mama Alžbeta bola napriek všetkému pre svoju rodinu hrdinskou až mučeníckou oporou v starostlivosti i v modlitbe. Matt do školy nechodil, iba asi jeden rok dostal základy čítania a písania a matematiky od istého rehoľného inštitútu. Už ako 12-ročný už pracoval v podniku, kde sa plnilo pivo do fliaš. Už tu ho naučili postupne si upíjať. Ako 16-ročný už bol notorický alkoholik. Matka spolu so sestrou Mary sa oňho neprestali starať a prinášať obety a modlitby. Otec sa ho snažil odlákať od prístupu k alkoholu a zamestnal ho na colnici v prístave, kde sa však pohyboval pri spedícii tvrdého alkoholu. Tu sa neraz stratila nejaká tá krabica a Matt prešiel k tvrdému alkoholu. V tom čase proti alkoholizmu v Írsku bojovali kapucíni, ktorí odporúčali robiť trojmesačný sľub abstinencie, ktorý skladali do rúk kňaza. Keď vydržali, mohli ho obnoviť a stať sa apoštolmi pomoci ďalším. Matt Talbot postupne opustil aj sviatostný život, jeho situácia sa zhoršovala, hoci neprestal úplne chodiť do kostola a modlil sa najmä k Panne Márii. Vo veku 28 rokov už bola z neho ľudská troska zničená alkoholom. Napriek jeho pracovitosti, ktorou si zarábal na alkohol, sa aj jeho schopnosť pracovať postupne ničila. Po dlhom čase nezamestnanosti v istú sobotu Matt spolu so svojimi bratmi Joe-om a Philipom išli ku krčme v nádeji, že ich kamoši vracajúci sa z práce, aby týždeň zavŕšili v krčme pozvú na pohárik. Ale nestalo sa tak. Ba robili si z Matta ponižujúce žarty. Hlboko sa ho to dotklo a v hlbokom smútku nad svojim stavom sa rozhodol. Na začudovanie svojej mamy prišiel domov skoro a triezvy. Svojej bohabojnej mame povedal: „Pôjdem do kostola a urobí sľub, že už nebudem piť.“ Matka ho povzbudila a Matt išiel k otcovi Keanovi, ktorý ho povzbudil, aby urobil sľub na tri mesiace. Po dlhých rokoch sa vyspovedal a na nasledujúci deň išiel na sväté prijímanie. Odvtedy každé ráno pred prácou išiel na svätú omšu a na sväté prijímanie. Prvé týždne boli strašné, ale zostal neoblomný. Rovno z práce šiel do kostola, kde v modlitbe strávil celé popoludnie i podvečer a vracal sa domov až na odpočinok, aby sa vyhol kamarátom. Zdokonalil sa v čítaní, v ktorom živil svoj vnútorný život. Obľúbil si životopisy svätých i knihy o katolíckom náboženstve, ale vzdelával sa aj vo svetských veciach, čo mu umožnilo neraz pomáhať blížnym napríklad v právnych veciach a podobne. Keď vydržal tri mesiace, otec Kean mu dovolil sľub obnoviť na jeden rok a potom na celý život. Bol veľmi pracovitý, ale časť svojho zárobku dával mame, ktorá neskôr ovdovela a ostatné chudobným, pre seba si nechával len nevyhnutné. Neskôr mal aj viac ponúk k manželstvu, ale všetky zdvorilo odmietol, lebo cítil, že jeho spôsob života viac zodpovedá stavu mimo manželstva. Vstúpil do tretieho rádu svätého Františka a urobil i zasvätenie Panne Márii podľa učenia sv. Ľ.-M. Grigniona z Montfortu. Pannu Máriu mal vo zvláštnej úcte. Jeho rozhodnutie padlo práve v sobotu, v deň Panny Márie. V kostole ho bolo možné nájsť takmer s istotou pri oltári Panny Márie s ružencom v ruke. Jeho život spoznali tisíce Írov vďaka životopisu, ktorý začal kolovať po jeho smrti. V roku 1931 sa začal proces blahorečenia. Urýchlil ho pápež sv. Pavol VI., ktorého sa hlboko dotkol jeho životopis a v roku 1975 vyhlásil hrdinskosť jeho čností, čím dostal titul ctihodný. Teraz je pre blahorečenie potrebný už len potvrdený zázrak na jeho príhovor.
Niekedy sa zdá, že zmeniť zlozvyk trvá celú večnosť. Väčšina z nás by chcela povedať, že zmena prichádza pomaly, a to najmä vtedy, keď sa týka hlboko zakoreneného návyku. Zdá sa, že zmena je dlhý, náročný proces. Preto sa o ňu ani mnohí z nás nepokúšajú. Na chvíľu však uvažujte o slove „áno“ pri oltári, o plači novorodeniatka alebo o slovách: „Ty si kňaz naveky.“ V jednom okamihu sa zmení život. Už nikdy viac sa z toho manželského páru nestanú slobodní, žena už neprestane byť matkou a muž už nikdy neprestane byť kňazom. Od tej chvíle je všetko iné. Alebo si predstavte spoveď: naše hriechy sa vymažú za oveľa kratší čas, než sme ich spáchali! Matt Talbot nás učí dynamike rýchlej zmeny, ktorá v skutočnosti trvá veľmi dlho. Prvý kľúč ku zmene je rozhodnutie. Nielen o tom premýšľať, ale využiť milosť a rozhodnúť sa. Často „chceme chcieť“ zmenu, ale keď príde na lámanie chleba, vôbec nie sme ochotní urobiť to neodvolateľné rozhodnutie a zmeniť sa. Tu sa to však všetko začína. A môže sa to stať v okamihu, ako to bolo v Mattovom prípade.
Keď Matt Talbot urobil sľub, nemohol sa obzerať späť. Bol to však len začiatok. Okrem toho, že urobíme rozhodnutie, je dôležité o tom niekomu povedať. Duchovní vodcovia to nazývajú „zodpovedať sa niekomu“. Rozhodnutie, ktoré sme urobili v skrytosti a ponechávame ho v skrytosti, môžeme veľmi ľahko pustiť z hlavy. V Mattovom prípade bola svedkom jeho matka a pripomínala mu rozhodnutie vzdať sa alkoholu. Keď sa zmeníme, aj my to musíme niekomu povedať. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú svadby a vysviacky verejnými udalosťami: každý účastník je svedkom zmeny. Je to aj jeden z dôvodov, prečo sa spovedáme kňazovi. V rámci sviatosti hovoríme, že sa rozhodujeme viac nehrešiť. Kňaz je svedok nášho rozhodnutia zmeniť sa. Pokánie, ktoré nám uložil, nám potom pripomína, že sme urobili toto rozhodnutie pred Bohom. Hoci okamžité rozhodnutie dostalo Matta Talbota na cestu k svätosti, celý život musel túto zmenu žiť. Urobil to tak, že sa učil sebadisciplíne. Svoje rozhodnutie žil deň čo deň. Toto je pomalá časť zmeny – časť, ktorá nie je taká príjemná. „Nikdy nepohŕdaj človekom, ktorý sa nedokáže vzdať alkoholu. Je ľahšie dostať sa z pekla!“ napísal raz Matt svojej sestre. Ale vydržal. Matt sa nevyhováral, že má slabú vôľu, ale svoju snahu povzbudil prísnou disciplínou a askézou, vždy podľa múdrych rád svojich spovedníkov, teda nie živelne vo svojej neskúsenosti.
Akokoľvek veľké rozhodnutie a disciplína nemôžu zaručiť úspech. A to je ďalšie poučenie zo života Matta Talbota: celý proces zmeny si vyžaduje Božiu milosť. Matt si hneď uvedomil, že svoju závislosť nedokáže prekonať sám. Musel sa odovzdať Bohu a dovoliť Duchu Svätému, aby mu dal silu, ktorá mu chýbala. Svoj smäd po alkohole utíšil smädom po Duchu Svätom. Keď ho trápil vnútorný hlas, ktorý hovoril: „Nemá to zmysel. Nikdy neprestaneš piť,“ vtedy kľačal s vystretými rukami na schodoch katedrály a modlil sa: „Ježišu, milosrdenstvo! Mária, pomôž!“ A inokedy, keď Matt vošiel do krčmy a takmer si objednal drink, celý deň strávil v kostole. Modlil sa o pomoc proti pokušeniu. Rozhodol sa, že už nikdy viac nebude nosiť pri sebe peniaze. Ak sa chceme zmeniť, aj my môžeme čerpať silu z častého prijímania Eucharistie a zo spovede. Môžeme sa obrátiť k Pánovi v modlitbe. Veľkou pomocou sú pobožnosti – napríklad ruženec. Pomôže aj duchovné čítanie – počnúc Bibliou. Keď budeme každý deň nejaký čas, napríklad desať minút denne, čítať niečo povznášajúce, môže nám to pomôcť, aby sme sa spoliehali na Boha a upevňovali sa v rozhodnutí prekonať prekážky, ktoré sa vynárajú, keď naozaj chceme zažiť skutočnú zmenu.Popolcová streda je pre nás takouto výzvou, kedy sme pozvaní v Cirkvi urobiť zmenu, naštartovať rozhodnutia vedúce k pokániu a uzdraveniu. Každý sa v pokore spytujme, kde je taká zmena v našom živote potrebná. A urobme rozhodnutie. Ak treba, poraďme sa s kňazom. Keď som pozval pripojiť sa k pôstnemu Klubu abstinentov ctihodného Matta Talbota, chcel som tým dosiahnuť scitlivenie pre to, aby sme obrátenie brali vážne. Ale zároveň, aby sme na Slovensku scitliveli aj pre konkrétne utrpenie, v tomto prípade často skrývaný problém, pliagu alkoholizmu, ktorý nedávno opäť aj zabíjal. Toto tiché utrpenie v rodinách sa neraz skrýva, banalizuje. Bojujeme s ideológiami, s čarami, a všeličím. Ale akosi mi chýba scitlivovanie v tejto oblasti. Alkoholizmus neničí iba tých, ktorí mu prepadnú, ale aj ich blízkych, rodiny, spoločnosť. Pripojiť sa k abstinujúcim môže byť krásnym svedectvom spolupatričnosti a solidarity s tými, ktorí sú v jarme tohto utrpenia, ale môže byť aj povzbudením, že sa s tým dá bojovať. Matt Talbot bojoval, ako vedel, najmä s Božou pomocou. Dnes už jestvuje aj odborná pomoc. Ježiš zobral na seba naše hriechy, a my aj takto môžeme kráčať s ním v solidarite s biedami našich bratov a sestier.